Titulky o obranných rozpočtoch bývajú o dolároch. Obrovská ekonomika však môže mať obrovský vojenský rozpočet bez toho, aby to bola veľká národná priorita, kým malá môže na obranu vynaložiť veľký podiel všetkého, čo vyprodukuje. Aby ste pochopili, kto sa naozaj zbrojí, potrebujete obe čísla: celkovú sumu aj podiel na HDP.
Celok: 2,9 bilióna a rastie
Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosiahli svetové vojenské výdavky v roku 2025 2 887 miliárd dolárov, o 2,9 % viac než v roku 2024 v reálnom vyjadrení. Je to 11. rok rastu v rade a výdavky sú za desaťročie 2016 – 2025 vyššie o 41 %.
V pomere k veľkosti svetovej ekonomiky dosiahla „vojenská záťaž“ 2,5 % svetového HDP — najviac od roku 2009.
Veľká trojka
Tri krajiny tvoria viac než polovicu celku. Spojené štáty minuli 954 miliárd dolárov, Čína 336 miliárd a Rusko 190 miliárd — dokopy 1 480 miliárd, teda 51 % svetových vojenských výdavkov.
Smer sa však nelíši rovnako. Výdavky USA v roku 2025 klesli o 7,5 %, zatiaľ čo inde prudko vzrástli: Európa +14 %, Ázia a Oceánia +8,1 %, Afrika +8,5 %. Blízky východ sa takmer nepohol (+0,1 %).
Európa sa zbrojí
Najvýraznejší posun je v Európe. Výdavky Nemecka vzrástli o 24 % na 114 miliárd dolárov, teda 2,3 % HDP. 29 členov NATO zahrnutých v údajoch SIPRI minulo dokopy asi 559 miliárd a 22 z nich prekročilo usmernenie aliancie 2 % HDP. V Ázii minulo Japonsko 62,2 miliardy (+9,7 %, 1,4 % HDP) a Taiwan 18,2 miliardy (+14 %, 2,1 % HDP).
Veľký rozpočet vs. veľká záťaž
Tu HDP mení príbeh. Niektoré krajiny míňajú obrovské sumy, no ako podiel oveľa väčšej ekonomiky je záťaž mierna — príkladom je Nemecko s 2,3 %. Iné venujú omnoho väčší podiel:
- Ukrajina: 84,1 miliardy $ (+20 %), čo je asi 40 % jej HDP.
- Rusko: 190 miliárd $ (+5,9 %), teda 7,5 % HDP.
Porovnanie nie je medzi dobrým a zlým. Je medzi dvoma veľmi odlišnými otázkami. „Kto má najväčšiu armádu?“ zodpovedajú doláre. „Kto najviac uprednostňuje obranu v pomere k tomu, čo má?“ zodpovedá podiel na HDP — a dáva úplne iné poradie, s krajinami v konflikte alebo blízko neho navrchu.
Čo to poháňa
Výskumníci SIPRI opísali vlády, ktoré reagujú na „ďalší rok vojen, neistoty a geopolitických otrasov rozsiahlymi zbrojnými programami“. Hlavnými hybnými silami sú vojna na Ukrajine, napätie v Ázii, konflikt na Blízkom východe a — v Európe — rozhodnutie mnohých vlád míňať na obranu viac vlastných peňazí.
Prečo na tom záleží nad rámec titulkov
Každý dolár vojenských výdavkov je dolár, ktorý sa nemíňa inde, a rastúce obranné rozpočty v starnúcich, zadlžených ekonomikách budú tlačiť na zdravotníctvo, dôchodky, vzdelávanie a infraštruktúru. Preto je podiel na HDP dôležitejší než celok: ukazuje, koľko ekonomiky krajiny smeruje do bezpečnosti a ako rýchlo sa tento podiel mení.
Po viac než desaťročí rastu už otázka nie je, či výdavky rastú. Je, či môžu rásť ďalej — a čo ustúpi, keď sa to stane.
